Čo nám moderné komunikačné technológie priniesli a čo zobrali z hľadiska komunikácie?Žene oznámia, že jej manžel a otec detí síce prežil mŕtvicu, ale krvou zaliaty mozog má úplne nefunkčný. Po 9 mesiacoch je situácia takáto: 38-ročný Ondrej usilovne rehabilituje a dokáže kývnúť hlavou: áno-nie. Navyše, cez komunikátor píše maily v slovenčine i angličtine a kontroluje deťom domáce úlohy. Žartuje s manželkou a spolupodieľa sa na rozhodovaní v rodine.” Dá sa povedať, laptop so snímačom pohybu očí udržuje funkčnosť tejto mladej rodiny.

 

{{ brizy_dc_image_alt uid='wp-559c4d88fb0a4d24bc34650884fff7a5' }}

Keď je reč o prínose nových technológií, sme svedkami aj opačného extrému: pandémie komunikačných porúch a depresií.

Americká spoločnosť pediatrov, (ktorá má 66.000 členov – pozn. red.), neodporúča používať počítače do 8.-meho roku života dieťaťa. V Holandsku už zakázali na niektorých školách počítače úplne.” – hovorí česko-americký neurológ Martin Ján Stránský, MD, vedec skúmajúci vplyv predovšetkým internetu a sociálnych médií na ľudský mozog a schopnosť učiť sa. Dr. Stránský je nekompromisný kritik používania moderných technológií v jednom konkrétnom bode: užívajú sa nadmerne, nekriticky, bez rodičovskej supervízie. Za týchto podmienok majú škodlivý vplyv na ľudský mozog a predovšetkým na rozvíjajúci sa mozog dieťaťa.

MÚDRIEME ČI HLÚPNEME?

Niet pochýb o tom, že internet zblížil ľudí a sprístupnil zdroje poznania. Jeho používanie sa však nebadane zvrhlo na neprerušovanú účasť na sociálnych sieťach. Online sledovanie správ, online prácu, online štúdium až po online hry a nákupy je možné absolvovať dokonca naraz! A to je už tak významný vplyv na mozog, že sa časom prejaví aj na neurologickej úrovni. Malé deti sú pritom v najväčšom riziku. Kým u školákov sa smartfóny stávajú statusovou záležitosťou, súčasťou image, malé deti sú najrýchlejšou obeťou bleskurýchlej závislosti na dotykovej obrazovke.

MEDZI DVOMA EXTRÉMAMI

Vplyvom technológií na ľudské komunikačné schopnosti sa zaoberá aj logopedické oddelenie v ADELI. Ich prehľad o využití informačných technológií v ľudskej komunikácii sa pohybuje od fascinácie možnosťami kompenzačných pomôcok až po devastačné vplyvy častého používania napr. tabletov u malých detí.

BOĽAVÉ BODY TECHNICKÝCH NOVINIEK

Prvá výzva: ako nelipnúť na výlučne elektronických zdrojoch a zájsť ku knižnici, spýtať sa blízkej osoby…

Tento problém je sčasti morálny.Zdroje informácii spred internetovej doby: knihy a filmy a takisto masovokomunikačné prostriedky ako tlač, rozhlas a televízia zahŕňali (a stále je to ich štandard) určitú kontrolu pravosti a pravdivosti. Na rozdiel od nich, na internete nie je pôvod ani hodnota informácii triedená, zodpovedá za ňu len autor a majiteľ domény. Deti a adeloscenti však trávia dlhý čas s médiami, umožňujúce na svojich platformách obsah nielen sledovať, ale aj spoluvytvárať, vysielať. Internet je aj prostriedok sebarealizácie, napĺňania veľmi personalizovaných potrieb, potvrdenie dôležitosti a potrebnosti pre okolie. Vedľajšie účinky nových možností sú zreteľné pri nadužívaní: deti trpia nedostatkom spánku a z prirodzenej zvedavosti spoznať svet cez internet sa vyvíja nutkanie. Potvrdzuje to Veronika Maňková, logopedička ADELI, trénerka trénerov Akadémie vzdelávania pre oblasti komunikácie a soft skills sa vyjadruje k faktu, že používanie smartfónov nemá medze: “Užívanie PC a tabletov je nezdravé, keď mu človek prisúdi priamu kontrolu nad svojim bytím, vzdá sa svojho vlastného času a priestoru a prijme čas a priestor virtuálnej reality. Je smutné, že už u najmenších detí sme svedkami akejsi závislosti a agresivity voči rodičovi, ktorý smartfón alebo tablet berie z ruky…”

Druhá výzva: pomáham uľaviť dieťaťu pri ťažkostiach alebo tlačím na urýchlenie jeho vývoja? 

Hranica medzi týmito ambíciami je tenká.

Technicky vynaliezavá hračka sľubuje rozvoj schopností. Stroj nerozoznáva, či ide i kompemzáciu, úľavu, či dril.

Hry sú často lákavo motivačné: pomôžem Ti. Žiaden stroj však nepovie: keď to budem robiť za Teba, zlenivieš. Ľahká dostupnosť tabletu či smartfónu vyhráva v konkurencii iných podnetov a spája s nechuťou skúšať niečo iné, inak, na inom mieste, s niekým iným. Jednotvárnosť ma priamy dopad na schopnosti učenia sa, slovného prejavu a písania. “Zrenie mozgu má svoju vlastnú postupnosť i tempo,” – hovoria odborníci. “Neprimerané vonkajšie stimuly a urýchľovanie výkonnosti dieťaťa môže mať opačný efekt.”

{{ brizy_dc_image_alt uid='wp-05f0d71d8e9d87e7ae613a45b851bfbe' }}

Je preto dôležité zveriť výber pomôcky do rúk odborníkov. Odporúča sa tablet a iné pomôcky striedať s manuálnou hrou, prácou, rozvojom písania, kreslenia, hudobnou výchovou a inou kreatívou, čiže tvorbou. Okrem toho existuje množstvo šarmantných bio-metód, ako uľaviť pamäti napr. pamäťovými háčikmi. Zvlášť Dr. Stránský upozorňuje na to, ako učeniu pomáha meniť prostredie, z izby do záhrady napríklad…Mgr. Maňková vidí významnú výzvu pre deti i rodičov v schopnosti odolávať emočnému nasýteniu z počítačovej komunikácie. Každé dieťa baží po uznaní . Ak dieťa pravidelne zažíva úspech a “odmenu” pri hraní PlayStation, Nintenda či X-Boxu a nezažije podobné pocity osobne s rodinou a blízkymi, nebude sa chcieť hry vzdať. Alternatívna identita virtuálneho sveta, pohodlnejšia ako tá reálna je len jedno z úskalí. Nebezpečný je predovšetkým princíp internetovej zábavy i komunikácie: podsunutie hotových názorov a riešení. To potláča nielen kreativitu, ale aj autentickosť každej bytosti, jej identitu. Je to schéma, ktorú niekto vytvoril a účastník hry sa ňou kŕmi, ale netvorí. /Prijímame tak podsúvané myšlienky, namiesto toho, aby sme využívali vlastný tvorivý potenciál mozgu./ Výsledkom je otupenie, hlúpnutie… a nepríjemné precitnutie v kontakte s realitou.

ŠPECIÁLNE POTREBY SA VĎAKA INOVAČNÝM TECHNOLÓGIÁM DAJÚ LEPŠIE PERSONALIZOVAŤ

Logopedička Veronika Maňková mala možnosť vo svojej 30 ročnej praxi zažiť príchod elektronických kompenzačných pomôcok pre ľudí s narušenou komunikačnou schopnosťou a je veľmi opatrná, čo sa týka ich správneho výberu, nasadenia a dĺžky používania: “U detí s poškodením centrálnej nervovej sústavy sú očákania od technologickej pomôcky pochopiteľne inak motivované. V tomto prípade spĺňajú stimulačnú, terapeutickú ale aj rehabilitačnú a kompenzačnú úlohu. Cieľom je nahradiť/ korigovať určitý deficit. Pomôcka nie je spása, je to šanca. Cieľom je vždy rozvíjať funkcie mozgu. Aj u detí so špeciálnymi potrebami by mal kompenzačnú pomôcku vytipovať odborník.

Pri každom pacientovi s komunikačným deficitom je treba veľmi individuálne zohľadniť jeho stav, aby sa správne určili najbližšie ciele. Odborníci logopédie z ADELI dôrazne odporúčajú a aj vykonávajú presnú diagnostiku deficitov – medzier, ktoré treba vyplniť a identifikujú bariéry, ktoré je možné postupne posúvať.

{{ brizy_dc_image_alt uid='wp-f8dbfd09e36251b2ba1bd4d50d136ee2' }}

Logopédické terapie, zamerané na rozvíjanie komunikácie, sú samé o sebe založené na osobnom prístupe a možné len v prostredí pohody a dôvery. Všimli ste si, že odborníci skúmajúci ľudský mozog zdôrazňujú nutnosť empatie, citu, súcitu, relaxu a pohody v našom živote aj sami vyžarujú záujem a vôľu naladenia sa na svoj proťajšok?

Človek potrebuje blízkosť iného človeka, teplo v jeho hlase a úsmev aj v očiach. Tak namiesto techniky si zoberme rozprávkovú knižku spoločne, pozerajme sa do očí a usmievajme sa na seba. To je cesta k rozvíjaniu komunikácie každého dieťaťa.” – uzatvára tému, jedna z najskúsenejších logopedičiek ADELI, Mgr. Veronika Maňková.

Ako si teda odpovedať na úvodnú otázku?

Preformulujme ju. Pýtajme sa, či máme pri sebe blízkeho človeka.De facto tak urobíme aj službu nášmu mozgu. A buďme dobrí k sebe navzájom, aby sme boli obklopení ľuďmi, ktorých máme radi a ktorí majú radi nás. Pocit blízkosti a priazne nás bude sprevádzať aj pri skypovaní.

ADELI Medical Center